Zrak
Podnet - svetelné (elektromagnetické) vlnenie v rozsahu vlnových dĺžok 400-700 nm.
Stavba: 2 časti
1. vlastné oko
2. vedľajšie očné orgány
Časti vlastného oka – očná guľa (bulbus oculi):
1. bielko (sclera) – povrch oka, tuhý väzivový obal
• rohovka (cornea) - zvlažovaná vrstvou sĺz, prehľadná bezfarebná vrstva oka
2. cievovka (choroidea) – stredná časť, obsahuje množstvo ciev a je pigmentovaná
• vráskovec (corpus ciliare) – zhrubnutá cievovka, obsahuje hladký sval, na ňom je zavesená šošovka
• šošovka (lens crystallina) – bezcievna štruktúra tvorená platničkami; tvar vypuklej (bikonvexnej) spojky
funkcie: láme svetelné lúče tak, aby sa zbiehali na sietnici, je obklopená komorovou vodou
úloha: akomodácia oka (zaostrenie) na videnie do blízka; a videnie do diaľky – šošovka sa splošťuje a akomoduje ťahom závesného aparátu
• dúhovka (iris) – s otvorom zrenica (pupilla), obsahuje melanín – pigment (od jej množstva sa javí ako modrá až čiernohnedá)
• predná očná komora – priestor medzi rohovkou a dúhovkou
• zadná očná komora - priestor medzi dúhovkou a šošovkou
3. sietnica (retina) – vnútro očnej gule, tvoria ju vlastné bunky – tyčinky a čapíky
• Tyčinky - sú citlivejšie na svetlo, sú nepostrádateľné pri videní za šera.
• Čapíky - sú nevyhnutné pre farebné videnie.
Žltá škvrna (macula lutea) – ústredná jamka sietnice; je miestom najostrejšieho videnia (v nej sú len čapíky).
Mediálne od nej je tzv. Slepá škvrna (fovea caeca) - miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv (a s ním cievy), nie sú tu žiadne svetlocitlivé bunky.
Zrakové informácie vedú zrakové nervy do záhlavového laloka mozgovej kôry.
• sklovec (corpus vitreum) – za šošovkou, vypĺňa veľkú časť očnej gule
Na rozhraní svetlolomných prostredí sa svetelný lúč láme, takže na sietnici sa premieta ostrý, zmenšený a prevrátený obraz pozorovaného predmetu.
Oko sa prispôsobuje videniu na rôznu vzdialenosť:
Pri pohľade do blízka (bližšie ako 5 cm) sa šošovka pružne vyklenie (stiahnutím svalu vráskovcového opašteka sa uvoľní jej závesný aparát - zvýši jej lomivosť = akomodácia oka. V starobe pružnosť šošovky klesá, čím sa schopnosť akomodácie nablízko zmenšuje.
Refrakčné chyby = poruchy optického aparátu:
1. krátkozrakosť - vzniká pri predĺžení predozadnej osi oka; obraz vzniká pred sietnicou a obraz na sietnici je neostrý. Koriguje sa šošovkami - rozptylkami.
2. ďalekozrakosť - predmety zobrazujú za sietnicou. Očná os je v tomto prípade skrátená. Chyba sa koriguje spojnými šošovkami.
3. Astigmatizmus sa prejavuje nejasným videním a spôsobuje ho nerovnomerné zakrivenie rohovky.