Zrak

Podnet - svetelné (elektromagnetické) vlnenie v rozsahu vlnových dĺžok 400-700 nm.

Stavba: 2 časti

1.  vlastné oko

2.  vedľajšie očné orgány

Časti vlastného oka – očná guľa (bulbus oculi):

1.  bielko (sclera) – povrch oka, tuhý väzivový obal

•  rohovka (cornea) - zvlažovaná vrstvou sĺz, prehľadná bezfarebná vrstva oka

2.  cievovka (choroidea) – stredná časť, obsahuje množstvo ciev a je pigmentovaná

•  vráskovec (corpus ciliare) – zhrubnutá cievovka, obsahuje hladký sval, na ňom je zavesená šošovka

•  šošovka (lens crystallina) – bezcievna štruktúra tvorená platničkami; tvar vypuklej (bikonvexnej) spojky

funkcie: láme svetelné lúče tak, aby sa zbiehali na sietnici, je obklopená komorovou vodou 

úloha: akomodácia oka (zaostrenie) na videnie do blízka; a videnie do diaľky – šošovka sa splošťuje a akomoduje ťahom závesného aparátu

•  dúhovka (iris) – s otvorom zrenica (pupilla), obsahuje melanín – pigment (od jej množstva sa javí ako modrá až čiernohnedá)

•  predná očná komora – priestor medzi rohovkou a dúhovkou

•  zadná očná komora - priestor medzi dúhovkou a šošovkou

3. sietnica (retina) – vnútro očnej gule, tvoria ju vlastné bunky – tyčinky a čapíky

•  Tyčinky - sú citlivejšie na svetlo, sú nepostrádateľné pri videní za šera. 

•  Čapíky -  sú nevyhnutné pre farebné videnie. 
 
Žltá škvrna (macula lutea) – ústredná jamka sietnice; je miestom najostrejšieho videnia (v nej sú len čapíky). 

Mediálne od nej je tzv. Slepá škvrna (fovea caeca) - miesto, kde vstupuje do oka zrakový nerv (a s ním cievy), nie sú tu žiadne svetlocitlivé bunky. 

Zrakové informácie vedú zrakové nervy do záhlavového laloka mozgovej kôry.

•  sklovec (corpus vitreum) – za šošovkou, vypĺňa veľkú časť očnej gule
 
Na rozhraní svetlolomných prostredí sa svetelný lúč láme, takže na sietnici sa premieta ostrý, zmenšený a prevrátený obraz pozorovaného predmetu. 
 
Oko sa prispôsobuje videniu na rôznu vzdialenosť:
Pri pohľade do blízka (bližšie ako 5 cm) sa šošovka pružne vyklenie (stiahnutím svalu vráskovcového opašteka sa uvoľní jej závesný aparát - zvýši jej lomivosť = akomodácia oka. V starobe pružnosť šošovky klesá, čím sa schopnosť akomodácie nablízko zmenšuje. 

 Refrakčné chyby = poruchy optického aparátu:

1.  krátkozrakosť  - vzniká pri predĺžení predozadnej osi oka;  obraz vzniká pred sietnicou a obraz na sietnici je neostrý. Koriguje sa šošovkami - rozptylkami.

2.  ďalekozrakosť - predmety zobrazujú za sietnicou. Očná os je v tomto prípade skrátená. Chyba sa koriguje spojnými šošovkami. 

3.  Astigmatizmus sa prejavuje nejasným videním a spôsobuje ho nerovnomerné zakrivenie rohovky.